História

História obce Kaplna

Prevažná väčšina ľudských sídel sa vyvinula pri vodných tokoch. V tomto ohľade nie je vínimkou ani Kaplna. Cez obec preteká Vištucký potok, ktorý sa nachádza v západnej časti obce                 (v stredoveku sa nazýval "barzach").

Počiatky historickej Kaplny doteraz nie sú jasné. Dve najstaršie listiny (1244, 1313), ktoré sa vzťahujú na tamojší kostol svätej Alžbety. Základným údajom v listinách je existencia kostola v 40.-tych rokoch 13. storočia, ktorým nasvedčujú aj architektonické a výtvarné artefakty kostola.

Kostol sv. Alžbety

Kostol ako celok je románsky objekt spred tatárskeho vpádu v roku 1241. O jeho románnosti nesvedčí len dispozícia a celkové riešenie, ale aj vytvárne detaily.

Materiál kaplnského kostola sa zaraďuje medzi tehlovú architektúru juhozápadného Slovenska. Kostol má 33m vonkajšej dĺžky a na jeho stavbu sa použilo 400 000 tehál. Kaplna v 13. storočí nemohla mať viac ako 100 až 200 obyvateľov. Pôvodná Kaplna sa nachádzala na západ a sever od kostola. V roku 1543 bolo v Kaplne 17 poddanských usadlostí.  Dnešná Kaplna sa rozkladá na oboch stranách hlavnej cesty z Bratislavy do Trnavy.  

Kaplna bola koncom 20.rokov 16. storočia postihnutá tureckým a iným pustošením. Neskôr sa Kaplna stala súčasťou Červenokamenského panstva (majetkom Fuggerovcov). Kaplna bola do polovice 15. storočia v držbe zemanov. Fuggerovci obnovili Kaplnu pretože vedeli, že má veľkú cenu ako robotujúci element a ako konzument výrobkov panstva. Neskôr bola obec zaradená do cirkevnej správy Báhoňa. Kaplna zostala filiálkou báhoňskej farnosti až do roku 1728.