Obsah
História obce Kaplna
Prevažná väčšina ľudských sídel sa vivinula pri vodných tokoch. V tomto ohľade nie je vínimkou ani Kaplna. Cez obec preteká Vištucký potok, ktorý sa nachádza v západnej časti obce(v stredoveku sa nazýval "barzach").
Počiatky historickej Kaplny doteraz niesú jasné, a to aj napriek tomu, že sa v poslednom polstoročí urobilo dosť pre ich vysvetlenie. Dve najstaršie listiny (1244,1313), ktoré sa vzťahujú na tamojší kostol svätej Alžbety a sú odpoveď na otázky kto kedy a ako dal postaviť kostol sú falošné! Napriek tomu je základný údaj pravdivý- a to existencia kostola v 40.-tych rokoch 13.storočia jednoznačne k tomu nasvedčujú aj architektonické a výtvarné artefakty kostola.
Kostol sv. Alžbety:
Kostol ako celok je románsky objekt spred tatárskeho vpádu v roku 1241. O jeho románnosti nesvedčí len dispozícia ale a celkové riešenie, ale aj vytvárne detaily.
Materiál kaplnského kotola sa zaraďuje medzi tehlovú architektúru juhozápadného Slovenska. Kostol má 33m vonkajšej dĺžky a na jeho stavbu sa použilo 400 000 tehál. Kaplna v 13.storočí nemohla mať viac ako 100 až 200 obyvateľov. Dnešná Kaplna sa rozkaladá na oboch stranách hlavnej cesty z Bratislavy do Trnavy, ale nebolo tomu tak vždy. Pôvodná Kaplna sa nachádzala na západ a sever od kostola. V roku 1543 bolo v Kaplne 17 poddanských usadlostí.
Kaplna bola koncom 20.rokov 16.storočia postihnutá tureckým a iným pustošením. Neskôr sa Kaplna stala súčasťou Červenokamenského panstva(majetkom Fuggerovcov). Kaplna bola do polovice 15.storočia v držbe zemanov. Fuggerovci obnovili Kaplnu pretože vedeli, že má veľkú cenu ako robotujúci element a ako konzument výrobkov panstva. Neskôr bola obec zaradená do Cirkvnej správy Báhoňa. Kaplna zostala filiálkou báhoňskej farnosti aj napriek tomu že bola vymenená strecha na kostole až do r. 1728.
